Jazda v teréne
Jazda v teréne v skupine ľudí je nebezpečná tým, že veľa koní túži bežať s davom a nechcú sa nechať zastaviť. Akonáhle sa rozbehnú ostatný, začínajú byť nervózny, keď ich jazdec nechce pustiť, poskakujú na mieste, pred tlakom oťaží uhýbajú do strán, fŕkajú, niektorí mlátia hlavou do strán alebo ňou hádžu hore a dole, aby sa vymanili z kontaktu a mohli vziať roha. Na takomto koni si človek nikdy nie je istý. Prvý obrázok znázorňuje práve takého koňa, ktorý cvála na mieste a je nervózny, že mu jeho kolegovia utiekli.
Druhý obrázok ukazuje kone, ktorí nechcú na konci lúky zastaviť a ich jazdci sa snažia v ťažkom záklone svoje orie aspoň spomaliť. Okrem posledného jazdca, ten má koňa, ktorému je to fuk :) Kone sú súťaživá zvieratá a väčšinou neznášajú, keď ich predbieha iný kôň, takže sa musia hneď od počiatkov jazdenia čapové, aby sa potom dali zvládnuť.
V teréne tiež číhajú mnohé nebezpečenstvá, ako zakopnutia a upadnutie koňa. Nikdy s koňom nebežte na hrubých nerovnostiach, kôň môže poraniť seba i jazdca. Keď si zlomí vďaka vašej nerozvážnosti nohu, nie je cesty späť. Navyše môže jazdca aj zavaliť, polámať mu rebrá alebo rovno prerušiť miechu a ochrnie. Vždy je potrebné myslieť dopredu a nehne kone tryskom vpred po malej lúke, keď viete, že hneď za rohom je Zoran poľa. Tiež necválat po mokrej tráve, zvlášť ešte na šikmej lúke, necválat vôbec na akomkoľvek kĺzavom povrchu. Tu platia pravidlá ako pre jazdu autom. Jazdec musí prispôsobovať jazdu povrchu pôdy po ktorej s koňom ide. Nikdy necválejte vo vysokej tráve, nikdy neviete, kto tam nechal nejaký stroj na sekanie, kde tam vznikla diera od nejakého hlodavca alebo kde vyhĺbil krtko krtince. O to všetko kôň môže zakopnúť a spadnúť.
Ďalej sa tu naskytá možnosť toho, že kôň bude bujný viac, ako ste zvyknutí. Kone si radi poskočí, zakozlují, vyhodí, zvlášť v rýchlejšom tempe a keď jazdec stratí kontakt s koňom. Zahodí opraty, kone nakopne, hurá letíme a potom už letia len jazdec. Teda nikdy nelítejte ako splašení s koňom, ktorého nepoznáte a tiež mu nikdy nepovoľujte opraty. Ak chcete cválať, držte ho na oťaži s neustálym kontaktom. Niečo iné sú jazdci, ktorí sú na vyčíňanie svojho koňa už zvyknutí, alebo sú schopní sa s bujným koňom vysporiadať.
Na vyjížďce se také kůń častěji leká. Najednou je tu popelnice, která tu předtím nebyla, z prava i z leva jedou autobusy, odněkud může vyběhnout pes a vyplašit vám koně, všude mohou číhat bagry, stroje a jiné šelmy, kterých se kůń bude bát. Proto je důležité s takovým koněm chodit ve skupině ostatních klidných koní, kteří mu pomohou strach překonat. Ideální je, když to dokáže sám jezdec, ale kůň jezdci ne vždy důvěřuje.Možnosti jsou dvě. Buď koni hlavu otočíme od toho hrůzostrašného předmětu a snažíme se ho zaměstnat, nebo pokud máme hodně času, nebo to jinak nejde, necháme koně předmět si pořádně prohlédnout, mluvíme na něj klidným hlasem a snažíme se ho přesvědčit, že bagr ho skutečně nesežere. Chodit s plachými koňmi po silnici je docela risk.
Vždy je lepšie jazdiť na koni v skupine, pre prípad, že sa niečo stane. Na začiatku a na konci jazdia skúsení jazdci, uprostred začiatočníci. Na vychádzke sa začiatočníkov sa chodí za sebou, pretože chôdza vedľa seba koňa podnecuje k pretekaniu a väčšinou keď ide prvý kôň krokom, ostatní sami nevystrelí.
Keď jazdec spadne, je dobré, keď skupina zastaví. Kôň oslobodený od jazdca sa len nerád bude vzďaľovať od svojich druhov.Kopaví kone chodia vždy ako posledný. Ak sa dostanú k sebe, snažíme sa kone zamestnať, aby nemal pomyslenie na kopanie po ostatných, popr. mu otočíme hlavu na druhú stranu.
Nikdy neskáčeme neznáme prekážky, kým sa nepresvedčíme, že odskok aj doskok je bezpečný. Tiež je vhodné, ak idete sami, oznámiť presnú trasu, kadiaľ pôjdete, pre prípad, že sa kôň vráti sám, alebo sa nebude dlho vracať nikto, aby ostatní vedeli, kde vás hľadať.Po ceste chodíme vždy po pravej strane a dávame prednosť tak, ako by sme boli cestné vozidlo. Chodíme po pravej strane. Ak je zlá viditeľnosť, či už hmla alebo tma, nosíme reflexnú vestu, aby nás vodiči včas zbadali a mohli tak prispôsobiť jazdu situaci.Na ceste chodíme VŽDY za sebou. Ak prechádzame vozovku, musíme počkať na úplné voľno, pretože keď prejdú dvaja jazdci a tretia zostane na inej strane, môže sa stať, že kôň bude chcieť bežať za ostatnými, bude robiť jazdcovi problémy a oboch tým ohrozí.
Mali by ste tiež udržiavať rozostupy pre prípad pádu jazdca, aby ho ostatní nepošliapali a tiež preto, keď kone v predu spomalí, aby ich tí so slabšími jazdcami nepřeválcovali. Ideálne zoskupenie jazdcov je jeden skúsený jazdec a začiatočníci, alebo skupina zkušenějších jazdcov. Neodporúča sa napríklad vychádzka s tromi skúsenými jazdcami a jedným začiatočníkom, pretože tí skúsení si budú chcieť zabehať a začiatočníkovi hrozí pád, keď svojho koňa nezvládne, ak teda nemá náramného kľuďasa
V zime na snehu je nebezpečné chodiť s podkovami, pretože sa koni môžu vytvoriť Nášľapy Nebl papuče. To je nabalené sneh v kopyte, ktorý drží podkova, kôň ho svojou váhou stlačí a potom vyzerá, ako by mal ešte jednu podkovu na viac. Strašne to kĺže a je nebezpečné vôbec s tým pokračovať ďalej v jazde.
V zime nikdy necváláme po cestách, iba na lúkach, ktoré veľmi dobre poznáme, pretože nikdy nevieme, kde je aká zamrznutá kaluže a na cestách ich býva dosť. Zvlášť na tých vyjazdených od kolies áut a traktorov, kde sú často malé priehlbiny, v ktorých sa zadržiava voda. Sú aj lúky, ktoré sú v zime nebezpečné, keď nie je vidieť pod sneh. Takže tam, kde si nie ste istí, necválajte.
